I. 2. Časť - Prijatie
1. 9. 2011
LUPITA-
"Mám taký pocit, že tá nová spolubývajúca nebude bohviečo, pretože je to dcéruška nejakej slávnej speváčky, Almy Rey, či ako sa volá tá jej mamička...". José by nemusela byť taká zlá... Ja viem, že sú väčšinou bohaté deti rozmaznané, ale čo ak ona taká nie je? Ja viem, že niekedy som až príliš naivná, ale mám také tušenie, že ona taká nie je... "Tak čo nič nehovoríš?". Ach jaj, José a tá jej slávna veta... "José ja mám skrátka také tušenie, že ona taká nie je. Veď uvidíš...". Ako sme išli do izby, trochu sa mi triasli kolená. Veď predsa len, ona je dcéra nejakej slávnej speváčky a ja som iba obyčajné chudobné dievča na štípku. Síce som múdra, aspoň mi to tak teta Mayra hovorila, ale aj tak... "Lupita, preber sa, sme pred izbou...". Ach nie, mám strach. Ale nič s tým neurobím... Stlačila som kľučku a ako som vošla do izby, akurát sa tam vybaľovalo dievča s dúhovými vlasmi. "Ahoj, máš veľmi pekné vlasy... Ja som Guadalupe, ale každý mi hovorí Lupita alebo Lupe, a toto je José. Sme tvoje nové spolubývajúce...". "Ak ti to nevadí..." dokončila za mňa José. Pozrela som sa na ňu a povedala tej novej "Prepáč, José niekedy skorej hovorí, než rozmýšľa.". Usmiala sa na nás. Veľmi dobré znamenie. "To je v pohode. Vieš, každý mi hovorí, že som rozmaznaná, ale prečo by som bola taká, aká by som vôbec nechcela byť.". No nie, vyzerá to tak, že z nás budú kamarátky... "No nie, ty si prvá boháčka, ktorá je normálna a nechová sa umelo.". Ale v tom má José pravdu...
ROBERTA-
Lupita je veľmi milá a José povie, čo si myslí... Hm, tak toto je moja nová partia... Ako som išla dolu schodmi, chytil ma niekto za ruku... "Pusti mi tú ruku, ty imbecil!". Až potom som sa spamätala. Niektorí chalani majú ozaj debilné nápady. "Tak toto bol blbý nápad, Diego!". Ešte raz mi to urobí, tak to nebude len pri nadávaní... "Prepáč, ja lenže si sa hnala a chcel som s tebou hovoriť, pretože mi to povedal Gandía. Mám ti povedať, že každý začiatok školského roka je oslava. A potom ti ešte niečo poviem, ale to mi nepovedal Gandía. Na začiatku, takých desať minút sa budeš nudiť, lebo to je príhovor. Ale potom to už je fajn. A máme byť v pároch, takže som ťa prišiel požiadať, či by si nešla so mnou.". Ach jaj, čo mám robiť? Síce on je momentálne jediný chalan, ktorého tu poznám, a aj sa mi páči... "Tak teda áno, idem s tebou.". "Super, tak zatial ahoj...". Nemôžem si pomôcť, tie jeho oči...
GIOVANNI-
Ach jaj, Diego si musel zasa nájsť nejakú babu. Som nevyspatý, lebo celú noc som nepočul nič iné iba jedno slovo: Roberta. A potom som ešte počul niečo ako "super" a "daj mi pusu". Ja mu to prajem, ale nemusí o nej hovoriť ešte aj zo spania. "počúvaj Giovanni, ty nevieš náhodou, kto je tá Roberta či ako to hovoril?". Ach jaj, Thomás je čo sa týka hviezd pozadu. "Thomasito, vieš kto je to Alma Rey?". Pozrel sa na mňa začudovane, takže asi nevie. "Alma Rey? Samozrejme že viem, kto je Alma Rey. Je to bohyňa.". "Super, no tak tá Alma Rey má sedemnásťročnú dcéru, ktorá chodí sem do školy a bude s nami chodiť do triedy. A z jej dcéry - Roberty - je Diego celý paf. Ale videl som v časopise ich spoločnú fotku a musím povedať, že tá Roberta je stelesnenie krásy.". Neviem, či som teraz neprestrelil, pretože má o ňu Diego záujem, a viem veľmi dobre, aký Diego je, keď mu niekto preberie babu... "Okej, ako myslíš, Giovanni. Ideš na raňajky, blondiak?". Ešte raz mi povie blondiak, a do konca života bude jesť iba krupicovú kašu a detskú výživu...
DIEGO-
Ach jaj, na tú dnešnú oslavu sa teším ako malý chlapec... Len dúfam, že ju budem mať celý večer iba pre seba...
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.